Výskumný ústav drevárskeho priemyslu

[FaKI]

História

Vo východoeurópskych krajinách, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, sa organizácia a organizačná štruktúra vedeckého života po znárodňovaní vyvíjala podobne. Vznikli nové priemyselné výskumné ústavy podporujúce znárodnený priemysel. V tom istom čase v roku 1949 bol v Budapešti založený aj predchodca Drevárskeho výskumného ústavu - Drevársky skúšobný a drevársky inštitút.

Drevársky výskumný ústav pod týmto názvom bol založený 1. novembra 1951. Jeho trvalé sídlo od roku 1955 - na jeho bývalom mieste prevzatom z Továreň na výrobu nábytkových dosiek - Vörösmarty u. 56. v Pesterzsébet. Neskôr tu bola postavená trojposchodová administratívna budova.

Ústav začal svoju činnosť v roku 1951 so 7 vedeckými pracovníkmi, ktorých počet sa do roku 1960 zvýšil na 26 (celkový počet zamestnancov sa zvýšil na 80). Celkový počet zamestnancov vzrástol v 70. rokoch na vyše 100. V 80. rokoch počet zamestnancov stagnoval, potom do roku 1990 klesol na 50 osôb a do roku 1993 na 13 osôb.

Väčšina jeho výskumníkov boli lesní inžinieri, technici drevárskeho priemyslu a potom strojní inžinieri drevárskeho priemyslu, ktorí vyštudovali Technickú univerzitu v Budapešti. Výskumný ústav drevársky vykonával do začiatku 60. rokov spoločnú výskumnú činnosť v oblasti využitia a spracovania dreva v pílovom a panelárskom priemysle, v nábytkárskom a stavebnom stolárstve, ako aj v zmiešanom drevárskom priemysle tzv. . Výskumnú činnosť ústavu možno v dnešnej terminológii zaradiť medzi priemyselný výskum. Bolo to v súlade s vtedajšími cieľmi hospodárskej politiky. Za zmienku stojí, že ukončené päťročné štúdium drevopriemyslového inžinierstva na Vysokej škole drevárskeho sa začalo až v roku 1957; dovtedy bol prijímateľom výskumných prostriedkov drevárskeho priemyslu výlučne ústav.

Ústav realizoval väčšinu technicko-ekonomického výskumu potrebného pre rekonštrukcie píly, ďalej pre vznik drevovláknitých a drevotrieskových dosák na báze tuzemského dreva a pre komplexné využitie tuzemských drevných materiálov. Tým sa výskumná práca dostala aj do oblasti aplikovaného výskumu. V tomto rámci vzniklo množstvo výsledkov výskumu, patentov a publikácií, ktoré pomohli pozdvihnúť úroveň technológie spracovania dreva v štátnych podnikoch a lesných farmách na súčasný štandard.

Od začiatku 80. rokov bola pociťovaná všeobecná ekonomická kríza systému, ktorá samozrejme zasiahla aj finančné základy výskumu. Nielenže výrazne ubudli centrálne fondy, ale aj podniky a lesnícke podniky mali čoraz ťažšie provízie na výskum. Aktivity FaKI postupne upadali. Koncom 80. rokov 20. storočia transformácia, zrušenie a/alebo privatizácia veľkých priemyselných podnikov poskytujúcich trhové zázemie vytvorila vážnu situáciu z hľadiska financovania výskumu. Najmä v dôsledku privatizácie zanikli provízie, keďže zahraničný vlastník nefinancoval výskum v Maďarsku.

Ekonomická situácia krajiny sa naďalej zhoršovala av tejto súvislosti centrálny rozpočet nasmeroval zostávajúce zdroje na výskum drevárskeho priemyslu na Vysokú školu lesnícku a drevársku, ktorá sa tiež nachádzala v zložitej situácii.

V roku 1993 Štátna privatizačná a správcovská spoločnosť transformovala ústav na sro. Pôsobnosť ústavu sa zúžila a po niekoľkých rokoch vegetácie ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré dohliada na vlastníctvo, nariadilo likvidáciu Faipari Kutató Intézet sro. v roku 1997.

Starostlivosťou o duševné vlastníctvo FaKI a pokračovaním drevárskeho výskumu ministerstvo v zásade poverilo Drevársku fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej. Niekoľko rokov v rámci fakulty katedra s touto úlohou existovala, no v krátkom čase táto iniciatíva zanikla. Od zániku Ústavu na univerzite získané výskumné úlohy v rôznych tendroch nenahrádzajú národné výskumné ciele a výsledky dosiahnuté bývalým FaKI.

Vo Výskumnom ústave dreva sa uskutočnili početné výskumy, ktorých výsledky sa považovali za významný výdobytok doby a smerovali do budúcnosti. Spomedzi nich treba zdôrazniť nasledovné:

Prvé výskumy ústavu sú spojené s menom Ervin Barlai s použitím domácej jelše a lipy, vyšľachtenej na výrobu ceruziek. Okrem toho bol v Szegede založený experimentálny závod na výrobu drevovláknitých dosiek a vyrábalo sa lepidlo zo syntetickej živice.

Pri vývoji piliarskych technológií treba vyzdvihnúť aj prácu Ervina Barlaia s teóriou rezu na spracovanie guľatiny borovice a tvrdého dreva, ktorá zaisťuje najvyššiu úrodu.

Výroba a montáž lepených podvalov na železničnej trati MÁV Vác, ako aj výroba a montáž klinových výhybkových podvalov v Ústave a ich montáž v železničnej stanici Kelenföld.

Prvými domácimi prostriedkami na ochranu dreva boli "Mykosol B", potom "Mykotox B" alebo vývoj spomaľovača horenia "Ignis".

Ústav sa významne podieľal na náhrade dovážanej borovice, vo vývoji nábytkárskych a stavebných stolárskych výrobkov a pri úprave drevených materiálov. Bola tu dokončená prvá maďarská lamino-lepená strešná konštrukcia - z agátového materiálu, ktorá bola použitá na prekrytie jedného z bazénov kúpeľov Harkány.

V rámci výskumu zameraného na zvýšenie využívania domácich drevín boli dosiahnuté seriózne výsledky pre trieslové, topoľové a akáciové dreviny. Tie výrazne prispeli k ich neskoršiemu rozsiahlemu priemyselnému využitiu.

V rokoch 1957 až 1979 boli výsledky výskumu publikované v publikácii „Výskum dreva“. Okrem toho najkomplexnejší a najdlhšie fungujúci prehľad technickej literatúry, „Technický a vedecký informačný bulletin o dreve “ [TMT], bol vydávaný štvrťročne inštitútom v rokoch 1972 až 1991, editovaný zosnulým Lajosom Szalayom, inžinierom drevárskeho priemyslu.

Riaditeľmi inštitútu boli:

Miklós Rozner,

László Bozsó,

Károly Avar,

Elemér Somkuti lesný inžinier,

Aladár Magyari ekonóm,

Kálmán Stróbl inžinier drevárskeho priemyslu,

József Németh inžinier drevárskeho priemyslu (dvakrát prerušený),

Imre Dessewffy lesný inžinier (dvakrát prerušený),

Tibor Fábián strojný inžinier.

Inovačné združenie lesného a drevárskeho priemyslu ako výsledok dobrovoľnej práce svojich členov zdigitalizovalo všetky dokumenty nájdené v činnosti FaKI a zverejnilo ich na rozhraní elektronickej knižnice SELMECOV POKLAD^®.

Vzdávame hold pamiatke všetkých zamestnancov ústavu!

Dr. Sándor Tóth

Dr. Tamás Apostol